funiQ logo

Cykloturistika Košice–Sárospatak

Download track as GPX file to load it on your GPS device.
Teljes táv: 80 km
Össz. emelkedő:  850 m
Össz. lejtő: -950 m
Magasság max.: 423 m
Magasság min.: 96 m

 

Košice - Nižná Myšľa - Trstené pri Hornáde - Hollóháza - Füzérkomlós - Nyíri - Pálháza - Füzérradvány - Mikóháza - Sárospatak

Cyklostrasa spájajúca mestá Košice a Sárospatak poskytuje možnosť skutočnej cezhraničnej turistiky. Prekrásna príroda, historické mestá i obce, ktorými prechádza prinášajú osvieženie a radosť každému cestovateľovi. Celková trasa je dlhá 80 kilometrov a najväčší výškový rozdiel dosahuje len 300 metrov.

Slovenský úsek je menej vybudovaný, miestami vedie cez rušné alebo menej kvalitné komunikácie, vyžaduje si preto viac sústredenia. Maďarský úsek je však po celej dĺžke kvalitná, na rušných úsekoch boli vybudované cyklotrasy, a každá dôležitá odbočka je označená informačnou tabuľou. Vďaka tomu môžeme tento úsek vrelo odporúčať každej generácii i väčším skupinám.

Celá trasa je súčasťou siete cyklotrás EuroVelo 11, na maďarskej strane o tom na viacerých miestach informujú tabuľky, na slovenskom úseku však trasa vyznačená nie je, môžeme tu teda sledovať len rôznofarebné písmená „C” slovenských cyklistických značiek; na väčšine úseku sú tieto písmená červené.

Trasu možno absolvovať aj za jeden deň, ale ak toho chceme vidieť viac, oplatí sa niekde prespať. Na maďarskej strane nájdeme možnosť ubytovania takmer v každej obci, takisto ako obchodík s rozličným tovarom i studňu s pitnou vodou. Vo väčších obciach nechýba ani reštaurácia. Ak sa vyberieme na stanovačku, v obci Hollóháza sa nachádza kemping, ale ak nás trochu nepohody neodstraší, miesto pre stan nájdete kdekoľvek.

Pri budove železničnej stanice v Košiciach – ktorá je, našťastie, veľmi blízko centra -, na opačnej strane konečnej zastávky električiek nájdeme pešia zónu vedúcu do srdca mesta. Keď prejdeme cez mostík klenúci sa nad rýchlostnou komunikáciou, uvidíme vežu košického Dómu. Bude lepšie, ak tu z bicykla zosadneme, pretože po pešej zóne sa pohybuje mnoho chodcov a môžeme tu vidieť množstvo atrakcií. Ak by sme mali hneď na začiatku cesty problémy s bicyklom, kúsok za evanjelickým kostolom nájdeme opravovňu.

Určite je veľkým pokušením pokračovať v línii Dómu až na Hlavnú ulicu, ale na Hrnčiarskej ulici radšej zabočme doprava a nazrime do dvora Katovej bašty, kde sa nachádza Rodošto, pamätný dom Františka II. Rákócziho. Na tomto mieste sa nachádza aj najstaršia budova mesta, Miklušova väznica. Na Hlavnú ulicu, rovno pred neobarokovú budovu Štátneho divadla sa dostaneme uličkou, ktorá sa nachádza oproti reformovanému kostolu.

Hlavnou ulicou sa tiahne cyklotrasa, ktorú v rušných dňoch neraz zatarasia turisti s cvakajúcimi fotoaparátmi. Prekrásne zrekonštruovaná Hlavná ulica lemovaná starými patricijskými domami a palácmi, ponúka skutočne úchvatný pohľad. Nechýba tu množstvo reštaurácií a kaviarní. Pod ich slnečníkmi sa môžeme počas horúcich letných dní kochať v peknom výhľade.

Na námestí pretínajúcom Hlavnú ulicu stojí gotický Dóm sv. Alžbety, jedna z najväčších turistických atrakcií Košíc. S jeho výstavbou začali v roku 1380 na mieste bývalého kostola, ktorý padol za obeť požiaru. Dokončili ho o takmer sto rokov. Barokovú helmicu vybudovali po požiari v roku 1775. Posledná väčšia rekonštrukcia bola realizovaná koncom sedemdesiatych rokov 19. storočia, keď bola katedrála Dómu pod vedením Imre Steindla prebudovaná na päťloďovú. Vtedy bola zhotovená aj krypta, v ktorej od roku 1906 odpočíva František II. Rákóczi a Ilona Zrínyi.

Požiar v roku 1556 mesto takmer úplne zničil, roztavil sa aj zvon Dómu. Gábor Bethlen dal pri Dóme v roku 1628 vybudovať Urbanovu vežu, v ktorej bol potom umiestnený novoodliaty zvon. Vo veži v roku 1966, žiaľ, vznikol požiar a zvon sa rozbil. Opravený Urbanov zvon je teraz vystavený vedľa veže. Na opačnej strane Dómu sa nachádza Kaplnka sv. Michala, ktorá bola pôvodne pohrebnou kaplnkou.

Pred ďalšou cestou odporúčame naplniť svoje poľné fľaše vodou zo studne na južnom konci námestia, pretože pramene pitnej vody sú na ďalšom úseku zriedka. Musíme sa rozhodnúť, ktorým smerom sa chceme vybrať, pretože na bicykli sa dostať z Košíc nie je vôbec jednoduché.

Kto sa chce čo najkratšou cestou dostať do Maďarska, môže sa vybrať hlavnou cestou južným smerom. Po odbočke na Valaliky môžeme pokračovať po menej rušných cestách smerom k obci Čaňa. Odtiaľ môžeme rovnou cestou pokračovať na Skároš, alebo malou obchádzkou na Gyňov. Ak pred Gyňovom zabočíme doľava, dostaneme sa na novú cyklotrasu, ktorá cez Hornádsky most pre cyklistov – odovzdaný do užívania v júli 2013 – vedie do obce Trstené pri Hornáde.

Táto trasa je síce rýchlejšia – na hranice sa môžeme dostať do jednej hodiny -, ale 7-kilometrový úsek pri Košiciach je veľmi rušný, odporúčame ho preto len skúseným cyklistom.

Práve preto tadiaľto označené cyklotrasy nevedú, tie nájdete pozdĺž brehu Hornádu. Dostaneme sa na ne tak, že z Hlavnej ulice odbočíme doľava, prejdeme Roosveltovou ulicou, po prechode pre peších preklenieme viacprúdovú cestu (smerom k McDonalds-u), potom zabočíme doľava na úzku Bajzovu ulicu. Na jej konci zabočíme vpravo, a dostaneme sa na Palackého ulicu, prejdeme cez ňu, potom veľmi úzkym chodníkom popod železničnú stanicu a po odbočení pri čerpacej stanici sa konečne dostaneme na breh Hornádu. Zostáva nám už len pred mostom prejsť cez prechod pre peších a medzi kríkmi nájdeme začiatok cyklotrasy vedúcej po brehu Hornádu. Tento úsek nie je dlhý, má sotva poldruha kilometra, napriek tomu je najnebezpečnejšou etapou túry.

Nasledujúcich 14 kilometrov povedie po brehu, hrádzach a záplavovom území po prúde Hornádu. Najprv prejdeme dva a pol kilometrov dlhou cyklotrasou, nasleduje širší pobrežný chodník na hrádzi. V jazere nachádzajúcom sa na pravej strane cesty sa môžeme aj okúpať, je tu aj niekoľko bufetov. Na konci jazera cyklotrasa odbočuje medzi paneláky, potom opäť vyústi na brehu rieky, ale tam už putujeme po nekvalitnom, nerovnom asfalte. Keď sa vyasfaltovaný úsek skončí, nasleduje krátka a úzka zemitá cesta, po ktorej odbočíme medzi domy, prejdeme niekoľko sto metrov po ulici Za mostom a dostaneme sa na most pre peších cez Hornád.

Odtiaľto už vedú značky cyklotrasy po zemitej ceste. Tí, ktorí nemajú vhodný bicykel, urobia lepšia, ak prejdú po mostíku a smerom vpravo, po ulici Pri Hornáde na hlavnú cestu a vyberú sa smerom na Nižnú Hutku. Z tejto cesty musíme odbočiť na križovatke pri Nižnej Myšli, aby sme sa potom v dedine mohli napojiť na ďalšiu popísanú cestu. Aj táto cesta je dosť rušná, pre deti ju neodporúčame.

Ak zostaneme na brehu Hornádu, čaká nás cesta rôznorodej kvality. Na jednotlivých úsekoch je schodná dokonca aj automobilom, inde ju pokrýva tráva, miestami sa veľmi zužuje. Značky nie sú jednoznačné, ak ich nenájdeme, zostaňme radšej na cestách blízko rieky, tá nás určite povedie správnym smerom. Najnepríjemnejšie sú dva krátke piesočnaté úseky, na ktorých je lepšie z bicykla zosadnúť. Nepríjemnosti vyváži prekrásna krajina, háje a pohľad na Hornád – aspoň tam, kde ho nezakrývajú kríky. Celou cestou počuť žblnkotanie rieky – pozdĺž našej cesty totiž spomaľuje tok rieky celkom osem prepadových hatí

Na konci hrboľatého úseku nás čaká cesta do Nízkej Myšli. Cez Hornád prejdeme po drevenom, na pohľad rozheganom moste. Nemusíme sa však obávať cez tento most premávajú aj nákladné autá, naše bicykle určite vydrží.

V Nižnej Myšli stojí za námahu vyštverať sa ku kostolu postavenom v klasicistickom štýle. V dobrom počasí je odtiaľ prekrásny výhľad na údolie Hornádu. Ak sa rozhodneme pre malú odbočku, na juh od kostola po prechode cez Olšavu nájdeme základy gotického kláštora.

Pokračujeme pokojnou cestou smerom na Ždaňu. Po krátkom stúpaní uvidíme cintorín a moderný kostol. Pri kostole je lepšie zísť zo zužujúcej sa hlavnej cesty, zabočiť vľavo na po prvej ulici zísť k hlavnému námestiu a obecnému úradu. Nájdeme tu aj supermarket – až do obce Pálháza nájdeme len menšie obchodíky. Po príchode na hlavnú cestu odbočíme doľava a pokračujeme do blízkeho Trsteného pri Hornáde.

V Trstenej pri Hornáde zabočíme na prvej ceste doľava a vyšliapeme ku katolíckemu kostolu. Pod starými lipami kostolného nádvoria si môžeme aj trochu oddýchnuť. Môžeme navštíviť aj cintorín za kostolom, vlniace sa rady hrobov poskytujú malebný pohľad.

Po krátkom oddychu sa vyberieme na východ a po úzkej, ale asfaltom pokrytej poľnej ceste stúpame po severných svahoch Zemplína. Premávka je slabá, môžeme sa z času na čas zastaviť a pokochať sa pohľadom na údolie Hornádu a okolité vrchy. Po ostrej zákrute sa začneme spúšťať do Skároša. Po príchode do dediny smerujeme opäť k hore a odtiaľto budeme šliapať dohora až po hranice. Na kraji obce budeme po pravej strane vidieť pamätný park II. svetovej vojny, v ktorom sú vystavené delostrelecké a pancierové zbrane. Ak po prvej zákrute zabočíme na parkovisko, môžeme prejsť aj okolo pamätníka.

Smerom k hraniciam stúpame v tienistých lesoch a nemusíme už prejsť dlhú cestu k sedlu, veď od Skároša musíme prekonať len 150-metrový výškový rozdiel. Z najvyššieho bodu cesty sa po krátkom kotúľaní dostaneme na hranice označené len tabuľkou a neveľkým odpočívadlom. Odtiaľto sa už len musíme skotúľať k prvej maďarskej obci.

Maďarský úsek

Cyklotrasa označená v chotári obce Hollóháza sa stáča doprava a smeruje medzi starými domami Kossuthovej ulice (Kossuth utca) až k autobusovej zákrute. Odtiaľto už môžeme vidieť kostol v tvare stanu vybudovaný v roku 1967 podľa projektov architekta László Csaba. Ak ešte nemáme dosť stúpania, prejdime cez Rákócziho ulicu (Rákóczi utca), výhľad odtiaľ je jednak krajší, impozantný pohľad nám poskytuje aj škola postavená v osemdesiatych rokoch minulého storočia, a môžeme sa tu aj ubytovať. Po návrate na hlavná cestu prichádzame k Manufaktúre na výrobu porcelánu Hollóházi. Navštívme Múzeum porcelánu, ktoré v chronologickom slede prezentuje dvestoročnú históriu výroby porcelánu Hollóházi.

Smerom k obci Füzérkomlós šliapeme po širokej a novej cyklotrase a vyhneme sa tak hlavnej ceste plnej výmoľov. Po príchode do Füzérkomlósu nájdeme po ľavej strane cesty prameň Kiskútka. V centre obce sa nachádza drobný katolícky kostol s kamennou vežou a parkom. Keď opustíme cintorín, dôjdeme ku križovatke pri obci Nyíri.

Naša cesta síce tadiaľ nevedie, ale oplatí sa absolvovať väčšiu odbočku smerom k obci Füzér, veď hrad Füzér je jedným z najvýznamnejších atrakcií Zemplína. Od Komlósa až po Füzér vedie kvalitná cyklotrasa a po prechode obcou môžeme bicykle nechať na parkovisku pod hradom, pretože cesta nahor je veľmi strmá.

Po návrate z Füzéru, resp. ak sme túto atrakciu vynechali odbočíme ku konečnej niekdajšej železničky, kde bola nedávno vybudovaná nová – žiaľ, nie veľmi dlhá – cyklotrasa. Za Komlósom sa nám zakrátko za chrbtom vynorí hrad Füzér, oplatí sa na chvíľu zastať a odfotiť si panorámu. Po príchode do obce Nyíri – ešte pred odchodom do Bózsvy – odbočme trochu doľava, veď zavalitý reformovaný kostol je len na skok.

Smerom z Nyíri pokračujeme v krásnom stromoradí, vystúpime na menší vrch, odkiaľ sa nám naskytne vynikajúci výhľad na hrad a Zemplínske štíty. Nasleduje dlhšie spúšťanie a už sme došli do obce Bózsva, kde za reformovaným kostolom nájdeme reštauráciu i penzión. Na druhej strane jazera uvidíme skalu Bózsvai vystupujúcu z okolitého prostredia svojím ostrým okrajom. Podľa povesti obedoval na tejto skale kráľ Belo IV., preto ju nazývajú aj Bélakő (Belov kameň).

Za dedinou nasleduje ďalšia široká a kvalitná cyklotrasa vybudovaná na trase bývalej malej železnice, ktorá vedie lesom až po dodnes funkčnú Štátnu lesnú železnicu v Pálházi. Vrátime sa na hlavnú cestu a medzi pekárňou a trhoviskom sa skotúľame do mesta Pálháza. S tisíckou obyvateľov je Pálháza najmenším mestom krajiny, nájdeme tu však obchod, banku, zmrzlináreň, reštaurácie, penzióny, obchod s cyklistickými potrebami, turistickú informačnú kanceláriu a v neposlednom rade Perlitové múzeum dokumentujúce miestne banícke tradície. Oproti obchodu s cyklistickými potrebami sa nachádza reformovaný kostol.

Označenie tu nie je jednoznačné, ale trasa EuroVelo vedie z centra obce Pálháza smerom k Füzérradványu. Ak sa sem nechceme vyštverať, smerom na Sátoraljaújhely vedie popri hlavnej ceste nová cyklotrasa. Atmosféru obce umocňujú aj malebné uličky, ale jej hlavnou atrakciou je kaštieľ Károlyiovcov a jeho obrovský anglický park. V kaštieli začína prehliadka každú polhodinu, ale počas otváracích hodín sa môžeme voľne prechádzať po parku a vyhľadať napríklad 300-ročný Rákócziho platan.

Z Füzérradványu sa po svahu od kaštieľa spúšťame na cyklotrasu Pálháza – Sátoraljaújhely. Bola vybudovaná na železničnej trati zrušenej v roku 1980 – má príjemný a rovnomerný spád. Po obec Mikóháza na nej nájdeme niekoľko odpočívadiel. Po príchode do Mikóháza zabočíme doprava a pred prechodom na ulicu Gábora Árona sa spustime k pivniciam zabudovaným do svahu. Pokračujeme ďalej ku grécko-katolíckemu kostolu a na Námestie sv. Alžbety obkolesené krásnym parkom. Na konci obce očakáva hladných turistov reštaurácia.

Cyklotrasa, ktorá vedie do obce Széphalom sa pri obci trochu odkláňa od hlavnej cesty. Máme tak možnosť pokochať sa pohľadom na okolitú krajinu, ba dokonca odtiaľto vidíme aj zjazdovky Vysokej hory pri Sátoraljaújhelyi. V obci Széphalom žil až do svojej smrti významný jazykovedec Ferenc Kazinczy, ktorý dal obci pôvodne nazývanej Kisbánya, nové meno. Jeho pamiatke zasvätili Kazinczyho pamätné sieň, v záhrade sa nachádza Kazinczyho hrob a v roku 2008 založili Múzeum maďarského jazyka. V tienistom parku medzi hlavnou cestou a múzeom si môžeme oddýchnuť, alebo si objednať obed v neďalekej čárde.

Mesto Sátoraljaújhely sa nachádza len dva kilometre od Széphalmu. Pri kruhovom objazde za Tesco-m budeme nútení bicyklovať popri hlavnej ceste, ktorá je našťastie dosť široká a bezpečná. Takto sa dostaneme na hlavné námestie, kde by bolo najlepšie z bicykla zosadnúť a pokračovať v ceste peši. Na hlavnom námestí sa týči neskorobarokový rímsko-katolícky kostol Sv. Štefana zdobený olovenými oknami a so sochou kráľa sv. Štefana na oltári.

Na námestí Lajosa Kossutha stojí baroková radnica, predtým župné sídlo. Cestou do Sárospataku sa oplatí odbočiť k stromoradiu vedúcemu k železničnej stanici, pretože oproti nemu sa nachádza – žiaľ, trochu zdevastovaný – Kostol vína zachovávajúci pamiatku prvého samotoku. Po návrate na hlavnú cestu pokračujeme po vyznačenom cyklistickom páse a dostaneme sa na kraj mesta.

Osem kilometrov dlhá cyklotrasa smerom na Sárospatak vedie pri záplavovom území Bodrogu, lemovaná jazierkami a trstinou. Prechádzame pri obci Károlyfalva, vystúpime na vŕšok. Pred vchodom do Sárospataku odporúčame malú odbočku: baňa na mlynské kamene na hore Király-hegy nazývaná aj Tengerszem (Morské oko) je takou miestnou atrakciou, ktorú by sme si nemali nechať ujsť. Zemitá cesta je však miestami dosť strmá, vyberme sa po nej len vhodným bicyklom, alebo bicykel odstavme pod horou. Cesta na kopec začína asi pol kilometra od kraja mesta a ak sa po nej vyberieme, uvidíme červené T, označenie náučného chodníka. Keď dôjdeme ku križovatke, na ktorej oboma smermi ukazuje tabuľka s nápisom Tengerszem (Morské oko), vyberme sa napravo; koniec druhej cesty je bicyklom neschodný. Na vrchole kopca sa nám naskytne pohľad na banské steny a členité jazero v hĺbke pod nimi. Koryto jazera vytvorili v 19. storočí za účelom odvodu dažďovej vody. Pri jazere môžeme vidieť ubytovne baníkov vykresané do skaly.

Po návrate na cyklotrasu nás čaká už len krátky úsek do Sárospataku. Do mesta sa dostaneme cez železnicu. Z hlavnej ulice zabočíme na ulicu sv. Alžbety, prejdeme popri Hradnom kostole až po Rákócziho hrad na brehu Bodrogu. Opevnený hrad dal v 16. storočí vybudovať Péter Perényi, v tom čase bola postavená aj renesančná obytná veža kosoštvorcového pôdorysu, ku ktorej vedie cesta z hradného nádvoria.

Smerom späť zabočíme pri Reformovanej teologickej akadémii k železničnej stanici, ktorá je poslednou zastávkou našej túry.